Košice/Bratislava
23. februára (TASR) - Na to, akou je rozprávanie vtipov populárnou
disciplínou, je prekvapujúce, ako málo je kvalitných kníh v tomto žánri.
Zato jedna svojou obľúbenosťou zatienila všetky ostatné a jej autora,
možno trochu nespravodlivo, pozná väčšina čitateľov iba vďaka nej.
Takýto úspech zaznamenal Ján Ladislav Kalina so svojou zbierkou Tisíc a
jeden vtip. V skutočnosti však bol rozsah jeho aktivít oveľa širší,
navyše na svoje najznámejšie dielo existenčne doplatil.
Vo štvrtok 23. februára uplynie 110 rokov od narodenia spisovateľa, dramaturga, prekladateľa a publicistu Jána Kalinu.
Ján Kalina (alebo tiež Ján Ladislav Kalina, vlastným menom Ladislav
Schwarz) sa narodil 23. februára 1913 v Košiciach. Vyrastal v Prešove,
kde v rokoch 1924 až 1931 vyštudoval Šafárikovo reálne gymnázium.
Ako syn fotografa sa zaujímal o film, divadlo, ale aj o ďalšie
dramatické a zábavné žánre. Napokon sa rozhodol pre štúdium na
Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, kde v roku 1937
promoval. Nikdy sa však nevenoval právnickej profesii. Zamestnal sa ako
asistent réžie vo filmových štúdiách na pražskom Barrandove. Prispieval
do časopisov (Hej Rup, Šíp, Elán), spolupracoval s rozhlasom. V článkoch
sa okrem iného venoval aj teórii a analýze filmovej tvorby, či filmovej
hudbe.
Od roku 1938 pôsobil pod pseudonymom Ján Kalina. Na toto meno mal
vystavené aj falošné doklady. Meno si potom nechal aj po skončení 2.
svetovej vojny. V rokoch 1940 až 1943 pracoval ako zvukár v Slovenskom
rozhlase. Okrem pseudonymu mu pred deportáciami pomohli uniknúť aj
kolegovia, ktorí mu vyplácali honoráre na falošné mená, pod ktorými
písal. Pomohli mu získať výnimku z deportácií, v prípade potreby ho
neskôr priatelia aj ukrývali.
V rokoch 1945 až 1952 pôsobil Ján Ladislav Kalina na poste umeleckého
šéfa Slovenského filmu v Bratislave, popri tom opäť prispieval do
viacerých časopisov a novín (Práca, Hlas ľudu, Pravda, Smena). V roku
1953 sa stal spisovateľom v slobodnom povolaní. V tom čase mal už na
konte niekoľko vlastných publikácií, napríklad zbierky satirických
scénok Bez náhubku (1946), Vždy s úsmevom (1947), Bratislavské
panoptikum (1950), Dolu s maskou (1953). Vtedajšej dobe a jej duchu
zodpovedá názov knihy Bojové poslanie humoru a satiry (1953).
V rokoch 1960 – 1963 bol Jána Ladislav Kalina dramaturgom v Tatra revue,
v rokoch 1963 až 1970 pôsobil ako odborný asistent na Vysokej škole
múzických umení (VŠMU) v Bratislave, pričom od roku 1965 bol vedúcim
Katedry filmovej a televíznej dramaturgie.
Po knižke Svet kabaretu (1966) nasledovala publikácia, ktorá ho doslova
preslávila: jedinečná zbierka anekdot Tisíc a jeden vtip z roku 1969.
Ján Ladislav Kalina v nej sústredil vtipy na všetky možné témy, dokonca
aj čierny humor a samozrejme nemohla chýbať ani politika. Práve
politické vtipy sa mu v atmosfére začínajúcej normalizácie stali
osudnými – Kalinu nielenže prepustili z jeho pedagogického pôsobiska,
ale v roku 1972 bol odsúdený na dva roky väzenia.
Za mrežami strávil rok, pričom nesmel viac publikovať. Využil preto
príležitosť vysťahovať sa v roku 1978 do Nemeckej spolkovej republiky,
kde o dva roky neskôr vydal knihu Nichts zum lachen (Nič na smiech).
Ján Ladislav Kalina zomrel 3. januára 1981. Jeho manželka Agneša
Kalinová (1924 – 2014) pôsobila ďalej v Nemecku ako redaktorka
rozhlasovej stanice Slobodná Európa.
Ján Ladislav Kalina bol v roku 1990 rehabilitovaný. Po smrti mu vyšli
spomienkové knihy Obzri sa s úsmevom (1999), Zavinili to židia a
bicyklisti (2000), a tiež autobiografia Usmievavé Slovensko (2003). Jeho
rozsiahle dielo obsahuje okrem vydaných kníh desiatky rozhlasových
relácií, hier a pásiem, takisto aj množstvo divadelných či kabaretných
predstavení.
0